Tomáš, študoval si na technickej vysokej škole, takže k technológiám ako takým máš zrejme blízko. Vedel si od začiatku, že mobilné aplikácie a weby sú to, čomu sa chceš venovať?

Presne ako si povedala, technológie ma fascinovali a zaujímal som sa o ne už od malíčka. Na druhej strane som vedel, že nemám úplne nadanie byť taký ten “čistokrvný” programátor. Neskôr som sa prostredníctvom organizácie AIESEC zoznámil s kamarátom, s ktorým sme založili projekt TrashOut. Bolo to prvýkrát, čo sme si privoňali k mobilnému vývoju. Keď bol projekt dokončený, oslovil som ďalších kamarátov s návrhom, aby sme sa venovali podobným veciam viac. Vravel som si, že ak nás to baví, poďme to robiť ďalej a pre klientov. V tom čase sa mobilnému vývoju nevenovalo tak veľa ľudí ako teraz. Keď sme oslovili spolužiakov a kamarátov s otázkou, či sa k nám pridajú, tak boli z toho nápadu nadšení.

Keď sa povie IT, každý si asi v tomto odbore predstaví len čísla a dáta, ktoré tvoria veľkú a podstatnú časť tejto sféry. No pri vytváraní aplikácií a webov, či už z hľadiska UX a UI dizajnu alebo iných funkčných riešení, potrebuje byť človek kreatívny. Kde naberáš inšpiráciu ty ako jednotlivec a kde naberá inšpiráciu tvoj tím?

Keď robíš aplikáciu ekologického charakteru ako je TrashOut, musíš ju veľmi dobre vyladiť. Je to aktivita, ktorú človek nerobí nevyhnutne len pre seba, ale hlavne pre prírodu a svoje okolie. Už vtedy sme dobre chápali, že užívateľ musí byť „v strede“ a mať skvelú tzv. user experience.

Inšpiráciu čerpáme jeden od druhého. Vzdelávame sa, diskutujeme, zdieľame svoje skúsenosti s projektami. Takisto podporujeme ľudí, aby chodili na rôzne konferencie, no a samozrejmosťou sú aj zahraničné zdroje.

Vzdelávanie našich ľudí sme vždy brali ako prioritu. ľudia, ich spokojnosť a osobný rozvoj je základným pilierom úspechu.

Tak ako všetko v živote má svoju pomyselnú sínusoidu, určite aj vy ste už vo firme zažili obdobie, keď veci išli ťažko alebo nevyšli tak ako ste chceli. Čo v časoch, keď táto motivácia klesá?

Samozrejme, že motivácia je náročná záležitosť a málokedy sa ju niekomu podarí udržať dlhodobo. No myslím si, že motivácia je hlboko zakotvená vo vízii. Prečo to robíš, resp. prečo to chceš robiť, no a kľúčové je tiež to s kým na projekte pracuješ. Ja osobne si myslím, že ľudia nemajú problém pracovať veľa, ak ich daný projekt skutočne baví. Vtedy sú ochotní obetovať veľa energie a pracovať možno viac, ako by pracovali niekde inde. Keď sú ľudia vnútorne motivovaní, neriešia, či pracujú 5, 8 alebo 10 hodín.

V ťažších časoch sa ťaháme navzájom. Skvelý tím je jednoducho základ dobrej firemnej kultúry. Je to o dôvere a vedomí, že sa máš práve v náročných chvíľach na koho spoľahnúť. Stalo sa nám viackrát, že zamestnanec si potreboval od projektu oddýchnuť a išiel na dva-tri týždne cestovať. Pokiaľ je tvoja firma slobodná a dokážeš to akceptovať, potom ti to ľudia oplácajú dvakrát viac v čase, keď to potrebuješ najviac.


Vaše portfólio je nie len pekné, ale aj pomerne veľké. Dostatočne rozsiahle na to, aby ste už vedeli, na čo si dať pozor a ako robiť veci efektívne. Na ktorom projekte ste sa naučili najviac?

Je ťažké jednoznačne povedať, ktorý konkrétny projekt posunul celú firmu. GoodRequest tvorí okolo 45 ľudí a každého posunulo niečo iné. Za seba môžem povedať, že je to Bistro.sk. Je to jeden z prvých projektov, ktorý robíme od začiatku a najdlhšie. S týmto projektom sa neustále vyvíjame, pretože najprv to bola malá záležitosť, ktorá sa postupne rozrástla do veľkých rozmerov a teraz je niekde úplne inde. No a samozrejme, na množstve projektov sme sa aj popálili, ale to je úplne prirodzené.

V Proudly nás všetkých zaujíma téma firemnej kultúry a HR marketingu. Čo považuješ za štandardný firemný benefit každej kvalitnej spoločnosti a čo podľa teba odlišuje GoodRequest od iných spoločností?

Dovolím si tvrdiť, že celkovo IT firmy sú v „dobrej kondícii“, čo sa týka zamerania na zamestnanca. Priateľské prostredie by malo byť úplným základom každej firmy. Ja osobne som hrdý na tím a kultúru ktorú vo firme máme. Vieme sa na seba spoľahnúť, pomôcť si a vieme jeden druhého zastúpiť. Snažíme sa hľadať pre klienta tie najlepšie riešenia. Ono to znie tak vágne, ale nie všade je to samozrejmosťou. Stále sa nad každým projektom poriadne zamýšľame. Nepozeráme sa len na to, akú funkcionalitu klient chce, ale kladieme si otázky prečo to chce a či je to naozaj tým najvhodnejším riešením. To je tá pridaná hodnota, kvôli ktorej si na nás klienti cenia.

Nuž a k benefitom, určite je to home office, pretože vďaka komunikačným nástrojom, ktorých je dnes fakt veľa, to umožňujú. Podľa mňa je dobré mať aj zadefinovaný rozpočet, ktorý je určený na samovzdelávanie zamestnanca. Pretože nevyhnutnosťou je nie len práca na projektoch, ale aj práca na sebe. U nás sú samozrejmosťou príspevky na voľnočasové aktivity, angličtina alebo jóga v práci.

Dôležité sú aj veci súvisiace s organizáciou času a vôbec možnosť rozdeliť si svoj čas podľa vlastného uváženia. Prídem o deviatej, odídem o piatej, považujem za prežitok dnešnej doby. Podľa mňa nie je fér, ak ľudí tlačíš do toho, že môžu mať iba 20 dní dovolenky a do práce musia chodiť v stanovený čas. Snažíme sa v ľuďoch vychovávať zodpovednosť a schopnosť dobre hospodáriť s časom. Je potrebné, aby si každá firma vedela namiešať svoj mix benefitov tak, aby to bolo autentické a aby vyhovoval ľuďom, ktorým je určený.

Predpokladám, že máš vo firme veľa introvertov, no nezaobídeš sa ani bez extrovertnejších pováh. Snažíš sa ku každej skupine pristupovať viac individuálne?

Napríklad, otázku open space priestoru verzus menšie kancelárie sme už riešili x-krát. Zaujímavé bolo, že chalani spočiatku chceli klasické uzavreté kancelárie, a teraz sa im naopak páči open office. Prirodzene, na pracovisku máš stále typovo rozdielnych ľudí, no to, ako k nim pristupovať a ako s nimi pracovať - to je ale úlohou teamleadra.

My sme v minulosti riešili aj také elementárne veci, ako je „Ako má vyzerať porada“. Ono sa to zdá na prvý pohľad jednoduché a jasné, ale v praxi to tak veľakrát nie je. Všimli sme si, že na poradách sme sa venovali niektorým témam príliš veľa a niektorým zase príliš málo. Okrem toho, že sme meetingom strávili veľa času, sme častokrát odchádzali s nejasnými krokmi alebo cieľom. Tu sa opäť našiel priestor na kladenie si otázok typu - ako komunikovať efektívne a ako robiť veci lepšie. Pretože postačí úplne jednoduchý príklad – málokedy sa stane, že niekto niečo vyslovene zle naprogramuje. Väčšinou sa to zle odkomunikuje. Alebo sa zadanie podá spôsobom, ktorý ostatní nepochopia správne.

Čo vy a ženy v IT? Tých máte asi pomenej. Uvítali by ste nejaké nové ženské posily v tíme?

Baby programátorky máme tri. V office manažmente, HR a back office máme ďalšie štyri, takže dokopy sedem. Úprimne si myslím, že je to super. Ja mám na ženách veľmi rád akúsi vrodenú zodpovednosť a prirodzenú organizovanosť, ktorú pozorujem viac u žien než u mužov. Viem, že ak sa na niečom s našimi dievčatami dohodnem, tak to na 99 % tak bude. Dôležitá je podľa mňa diverzita už len preto, že ženy sa na mnohé veci dokážu pozrieť inak. Prajem ženám, aby sa odvetvia IT nebáli a išli do toho. Vo finále budeme naozaj radi, ak budeme mať v biznise viac žien.

Nakoniec mám ešte jednu osobnejšiu otázku, ktorú čoraz radšej kladiem z čírej zvedavosti.Verím totiž, že sa stále nájde niekto, koho inšpiruje k veľkým veciam. Takže, čo by si odkázal svojmu pätnásťročnému ja?

Pätnásťročnému ja? Určite to, nech v 2002 staví na to, že Slovensko vyhrá majstrovstvá v hokeji. ( smiech)

Teraz vážne, zrejme by som si odkázal, že treba ísť za svojimi víziami a nebáť sa. Aj napriek tomu, že by sa v tých 15 rokoch zdali byť veľké a nerealizovateľné. Ja som sa počas vysokej školy sa snažil veľa cestovať, no a po jej ukončení som si povedal, že som mal cestovať ešte viac. A celkovo, venoval by som niektorým veciam viac energie. Lebo keď je človek mladý, život akoby ľahšie „odpúšťa“ chyby. Keď má človek 40 alebo 50 rokov, tie rozhodnutia sa robia určite ťažšie. Takže treba sa premôcť strach a ísť do toho.