Byť umelkyňou na plný úväzok nie je bežné povolanie. Ako si sa dostala ku kaligrafii a celkovo, k projektu Ellajohnes?

Začalo to už na vysokej škole, na fakulte architektúry, keď som chcela spolužiakov povzbudiť. Štúdium bolo dosť náročné a ja som mala pocit, že sa mnoho z nich trápi. Ak nie školou, tak inými životnými situáciami. Začala som písať citáty na ručne viazané zápisníky.

S odstupom času som mala pocit, že moje písmo nie je vždy také pekné, ako by som chcela. Preto som sa začala učiť základy kaligrafie a viac si to celé študovať. Svoje práce som zverejňovala aj na sociálne siete. Všimla som si, že ľudí zaujíma nie len výsledný produkt, ale aj proces a samotná kaligrafia. Čoraz viac ľudí si odo mňa začalo pýtať rady. Pýtali sa na pomôcky, ktoré používam alebo správnu techniku. Postupne vznikol nápad pripraviť kaligrafický balíček, ktorý je teraz hlavným produktom značky Ellajohnes.

Prečo názov Ellajohnes? Pseudonym používajú väčšinou speváci alebo spisovatelia.

Veľmi dávno som si vytvorila emailovú adresu. Slúžila na akciové ponuky, nutné registrácie a podobne. Keď som začala tvoriť, nechcela som nič, čo by sa volalo rovnako alebo podobne ako ja. Nič otrepané a nič také, čo by vyznelo ako klišé. Začala som sa preto „prehrabovať“ v názvoch, ktoré som už mala vytvorené a skúmať, či majú aj nejaký hlbší význam.

Takže Ellajohnes nie je len akási pekne znejúca prezývka.

Nie, práve naopak. Ellajohnes znamená vo voľnom preklade “celá Božia priazeň“ a chcela som, aby práve toto bolo súčasťou mojej tvorby.

Ak by si sa nevenovala grafickému dizajnu a kaligrafii, bola by z teba architektka?

To asi nie. Keby som sa nevenovala grafickému dizajnu, tak si založím kvetinovú farmu. (smiech) Takto, neviem čo by som robila, ale myslím si, že by som dokázala nájsť zmysel aj v jednoduchšej práci. Alebo v takej na prvý pohľad „obyčajnej“. Určite by som nechcela robiť niečo, čo by vo mne dlhodobo vyvolávalo zlé pocity. Štúdium architektúry bolo síce veľmi zaujímavé, ale aj stresujúce.

Mnohé múdre knižky o podnikaní hovoria o veľkých plánoch, cieľoch a jasných krokoch. Ale keď ťa počúvam, mám pocit, že do tvojho života prišlo všetko postupne a hlavne spontánne.

Nemám pocit, že by všetko prišlo náhodou. Síce trochu dlhšie trvalo, kým som si povedala: „Áno, toto je biznis, ktorý chcem robiť.“ No za všetkým, čo je teraz, sú premyslené kroky. Napríklad, kaligrafický balíček vznikal zhruba rok. Trvalo dosť dlho, kým som našla správnych dodávateľov a dohodla sa s tlačiarňami. A samozrejme, pochopiť ako robiť marketing, ktorý mi vyhovuje a zároveň funguje, tiež trvalo istý čas.

Čomu sa teraz venuješ najviac? Kurzom, balíčkom alebo pripravuješ nejaký nový projekt, aké sú tvoje plány do budúcna?

Plánov mám veľmi veľa a nie všetky sú realizovateľné okamžite. Momentálne mám projekt, ktorý sa volá Logopodpis. Slúži menším firmám alebo podnikateľom, ktorí potrebujú vizuálnu identitu. Veľa podnikateľov máva logo, ktoré ich vôbec nevystihuje alebo nereprezentuje ich prácu správne. Je aj dokázané, že tvar a veľkosť písma na nás vplývajú, vyvolávajú v nás určité pocity a asociácie. A práve s tým sa snažím klientom pomôcť.

Život umelca na voľnej nohe môže pre mnohých vyznieť ako rozprávka. Vstaneš, spravíš si kávu, si pánom svojho času a po zvyšok dňa si kreslíš.

Och, tak to by som naozaj chcela! (smiech) Kresliť si od rána do večera a naozaj nič iné nerobiť. Popri každom podnikaní treba ešte riešiť hromadu vecí, ktoré nevidno. Pracujem minimálne osem hodín denne. Záleží od situácie a obdobia. Ráno väčšinou spracovávam grafiky, no a pomerne veľkú časť venujem marketingu. Snažím sa so svojim zákazníkom nadviazať vzťah a vybudovať dôveru. Chcem, aby vedel, že som tu stále pre neho. Verím v ľudské spojenie a aj tomu, že akýkoľvek biznis by mal slúžiť ľuďom.

Ak by si mala povedať jednu vec, ktorá ťa na tvojej práci motivuje najviac, čo by to bolo?

To, že moja tvorba povzbudzuje iných ľudí. Či už tvoriť, alebo sa preniesť každodenným životom. Denne mi fanúšikovia píšu, že to, čo robím, je pre nich inšpirujúce a povzbudzujúce. Takže je to akási nádej, ktorú dodávam tým, ktorí moju prácu sledujú a učia sa odo mňa.

Je niečo, čo by si s terajšími skúsenosťami spravila inak? Prezraď mi, čo by si odkázala svojmu mladšiemu ja.

Neviem, či by som niečo chcela v skutočnosti meniť, pretože podnikanie ma naučilo veľa o svojej vlastnej povahe. Určite by som ale venovala viac času vzdelávaniu sa v tom, ako to v takom biznise chodí. Teraz myslím tie „technické“ veci spojené s chodom podnikania. Veľa finančných i účtovníckych záležitostí, ktoré sa oplatí vedieť. Na tieto veci by som sa pripravila viac.

Svojmu mladšiemu ja by som odkázala, aby v sebe neživilo strach. Podnikanie možno nie je pre každého. No ten, kto veľmi chce, to dokáže. Ja sama som toho príkladom.

*

photo by: Lucia Humajová