Cal Newport – Hlboká práca: Pravidlá pre sústredený úspech v roztržitom svete (2016)

„Schopnosť vykonávať hlbokú prácu sa stáva vzácnou presne v tej istej dobe, keď sa stáva veľmi cennou pro ekonomiku. Tá hŕstka ľudí, ktorá na tejto schopnosti pracuje, sa bude mať dobre.“

Kniha Hlboká práca pomáha jednotlivcom spoznať hodnotu sústredenej práce a radí, ako ju dosiahnuť. Zároveň učí firmy, ako prestať plytvať ľudskými zdrojmi. Dnešní pracovníci neustále bojujú s nedostatkom sústredenia. To je narušované mnohými okolitými javmi – od upozornení zo sociálnych sietí a firemných komunikačných nástrojov cez obrovské otvorené kancelárie až po neslobodu zorganizovať si prácu podľa svojho.

Čo je hlboká práca?

Newport definuje hlbokú prácu ako „všetky profesionálne aktivity, ktoré prebiehajú v stave sústredenia bez vyrušovania a posúvajú vaše poznávacie schopnosti až na hranicu možností“. S obrovským množstvom rušivých elementov okolo nás zároveň hovorí o hlbokej práci ako o superschopnosti 21. storočia, ktorá je rovnako vzácna, ako aj cenná.

Prečo je hlboká práca taká cenná?

Niektoré povolania sa dajú automatizovať, pri iných to naopak neprichádza do úvahy, preto sa vysoko oceňujú. Medzi také povolania podľa Newporta patria všetci skúsení pracovníci, ktorí dokážu ovládať inteligentné nástroje a rozumejú dátam. Ďalej sú to programátori, konzultanti, marketingoví experti, dizajnéri, spisovatelia a hudobníci. Ak práve oni ovládnu umenie hlbokej práce, čaká ich žiarivá budúcnosť. I keď človek týmito schopnosťami nedisponuje, stále môže uspieť vďaka schopnosti rýchlo sa učiť novým veciam a zároveň produkovať výstup rýchlo a na vysokej úrovni – s čím opäť súvisí i umenie hlbokej práce.

Ako si osvojiť hlbokú prácu?

Pravidlo #1: Pracuj hlboko

Kľúčom k úspechu je stanoviť si rituály a rutinné záležitosti, ktoré pomôžu udržať pozornosť.

Minimalizuj „mäkké“ úlohy a sústreď sa primárne na veľké veci.

Rozdeľ si čas. Urči si veľké veci, ktoré musíš splniť, a nechaj si voľné okienko i na nečakané udalosti. Čas si môžeš rozdeliť na úrovni dňa, týždňa alebo i celého roka. Stanov si dvojhodinové okno, ktoré budeš každý deň venovať hlbokej práci a ničomu inému. Rovnako si môžeš určiť jedno konkrétne miesto, kde sa budeš hlbokej práci venovať.

Pravidlo #2: Nezabúdaj sa nudiť

Nuda má zmysel. Nevyplňuj každú voľnú chvíľu čítaním správ či notifikácií, sledovaním videí alebo počúvaním podcastov. Nuď sa. Tvoj mozog dostane príležitosť prísť s originálnymi nápadmi a myšlienkami, na ktoré inak v nápore vonkajších podnetov nie je priestor.

Pravidlo #3: Zruš sociálne siete

Väčšina z nás ich používa, pretože si myslí, že z nich má určitý úžitok. Newport tvrdí, že by sme si mali naše komunikačné prostriedky vyberať s oveľa väčšou opatrnosťou. Identifikuj také nástroje, ktoré vo svojom živote potrebuješ pre šťastie a úspech. A prijmi len tie, pri ktorých prevažuje pozitívny efekt nad negatívnym.

Pravidlo #4: Zbav sa zbytočných povinností

Človek často nedokáže hlbokej práci venovať ani 4 hodiny denne, pretože je neustále vyrušovaný nepodstatnými vecami. Newport prichádza s niekoľkými tipmi:

Zmeraj, koľko času tráviš zbytočnosťami a snaž sa tento čas minimalizovať.

Dokonči svoju prácu včas a nepracuj znovu večer. Fixný rozvrh znamená vyššiu produktivitu.

Nesnaž sa odpovedať na všetky správy. Nemusíš byť dostupný/á vždy. Nauč ostatných, že tvoj čas je obmedzený.


David Graeber – Bullshit Jobs: A theory (2018)

„Ako vôbec môžeme hovoriť o dôstojnosti v práci, keď existujú ľudia, ktorí cítia, že ich pozícia by nemala existovať?“

Kniha Bullshit Jobs: A Theory anarchistického antropológa Davida Graebera je zamyslením nad tým, ako vôbec došlo k tomu, že existujú práce, ktoré sú úplne zbytočné. Kniha vznikla na základe Graeberovho článku, kde poukazoval na to, že v dnešnej kapitalistickej spoločnosti si na lepšie peniaze prídu ľudia na menej užitočných pozíciách, ako sú napríklad lobisti alebo korporátni právnici, než ľudia na všeobecne prospešných pozíciách učiteľov či zdravotných sestier. Článok spôsobil senzáciu a položil nielen základ knihe Bullshit Jobs, ale i radu výskumov po celom svete. Briti odhalili, že 37 % zamestnancov má pocit, že ich práca nemá prínos pre svet, a podľa rovnakého výskumu si to isté myslí 40 % Holanďanov.

Čo je bullshit job?

Bullshit job je práca, ktorá je úplne zbytočná a ani sám zamestnanec nedokáže obhájiť jej existenciu. Cíti ale povinnosť predstierať, že to, čo robí, má zmysel.

Bullshit job vykonávajú napríklad ľudia, ktorí sú tu preto, aby urobili niečo alebo niekoho dôležitým. Graeber zmieňuje firemné recepčné, ktoré majú ukázať významnosť firmy, i keď toho dosť často nemajú veľa na práci. Poukazuje aj na „odškrtávačov políčok“, ako sú audítori alebo bankári, ktorých práca zahrnuje množstvo administratívy s cieľom ukázať spoločnosť/človeka v tom najlepšom svetle, čo ale často nezodpovedá skutočnosti.

Prečo takých pozícií pribúda?

Už od 70. rokov 20. storočia panuje všeobecný názor, že neefektivita je lepším variantom než nezamestnanosť. Je lepšie mať prácu, hoci nezmyselnú, než ju nemať vôbec. Na vine je aj strata lojality tak zo strany zamestnancov voči firme, ako aj naopak. V dôsledku toho vznikajú manažérske a „strážiace[M2] “ pozície, ktoré v minulosti neboli nutné.

Čo sa s tým dá robiť?

Graeber verí, že jedným zo spôsobov, ako redukovať bullshit jobs, je oslobodiť prácu od príjmu. Pokiaľ človek zvládne zaplatiť nájomné a zdravotné poistenie bez nutnosti vykonávať zbytočnú prácu, má potom čas venovať sa zmysluplným veciam. Autor knihy je jedným z propagátorov myšlienky nepodmieneného základného príjmu.

Linda Babcock & Sara Laschever – Why Women Don’t Ask: The High Costof Avoiding Negotiation – and Positive Strategies for Change (2006)

„Ženy nedokážu požadovať. Nepožiadajú si o vyšší plat, povýšenie, lepšie pracovné podmienky. Nepožiadajú o uznanie. Nepožiadajú doma o pomoc. Ženy očakávajú, že život je fér, a i keď existuje hromada dôkazov o opaku, mnoho žien stále verí, že raz svet férový bude.“

I keď bola kniha vydaná už v roku 2006, dodnes nestratila aktuálnosť. Ponúka podmanivú analýzu toho, prečo ženy nevyjednávajú a ako tento fakt spomaľuje cestu k rovnoprávnosti. Ženy sú oddávna vedené k tomu, aby boli láskavé a ochraňovali svoje vzťahy. To vedie k nechuti požiadať o to, čo si zaslúžia, a vyjednať si lepšie podmienky. Veľkú vinu na rozdielnosti platov mužov a žien má práve rozdielnosť v (ne)schopnosti vyjednávať. Niektorým firmám môže vyhovovať, že ženy sú menej náročné na finančné ocenenie, a snažia sa to využiť vo svoj prospech. Všetci takto zmýšľajúci by si však mali uvedomiť, že nedostatok uznania a nízky plat skôr či neskôr vyústi do demotivácie zamestnankyne a do jej odchodu za lepším. Úspora v plate jednotlivca zďaleka nepokryje náklady na nábor a zaškolenie nového zamestnanca.

Prečo ženy nepožiadajú o to, čo si zaslúžia?

Zamestnávatelia neradi platia viac, než musia. Avšak často vyhovejú požiadavke na vyšší plat, ak ide o hviezdneho zamestnanca či nádejného uchádzača. Pritom ale platí, že kde nie je dopyt, tam nie je ani ponuka. Pokiaľ žena o zvýšenie platu sama nepožiada, s najväčšou pravdepodobnosťou pridané nedostane. Nech už je žena v akomkoľvek veku, je zvyknutá prijímať to, čo sa jej ponúka. Na druhej strane - muž berie navrhnutú sumu len ako základ pre vyjednávanie – podľa štúdií muži vyjednávajú 2x až 3x častejšie než ženy. Dôvod? Ženy väčšmi dbajú na dosah svojho správania na medziľudské vzťahy.

Prečo príležitosť sama nezaklepe na dvere?

Autorky knihy si myslia, že namiesto toho, aby ženy hľadali spôsoby, ako vykorčuľovať zo zložitej situácie v práci, radšej sa s ňou zmieria. Psychológovia v tejto súvislosti delia ľudí na dva typy – jedni veria, že majú život vo svojej moci a ich správanie má na vlastný osud veľký vplyv. Iní naopak zastávajú myšlienku, že sa „im život deje“. Ženy spadajú do druhej kategórie oveľa častejšie než muži. S tým súvisí i fakt, že ženy sa uspokoja s málom. A pokiaľ je človek spokojný, o lepšie podmienky si nepovie.

Čo to znamená pre manažérov a HR špecialistov?

Platovú rovnosť vo vnútri firmy je často ťažké dosiahnuť už len preto, že ani najlepší manažéri nedokážu čítať myšlienky a zameriavajú sa len na tých, ktorí svoju nespokojnosť dajú najavo. Ženy, ktoré si nedokážu vybojovať lepšie podmienky, budú radšej hľadať novú príležitosť v inej firme. A spoločnosti to stojí milióny ročne. Demotivácia zamestnancov totiž veľmi často vedie k zníženiu produktivity. Jedným zo spôsobov, ako odchodu šikovných zamestnankýň predísť, je vyššia transparentnosť a jednoduchšie vyjednávanie výšky platu pre všetkých. Podľa autoriek totiž problém netkvie v tom, že by ženy boli zlé vyjednávačky, ale v tom, že majú odlišný prístup ku vzťahom, začleneniu do tímu a dlhodobým cieľom.