Keď niekto v mojom okolí hľadá prácu, hneď ma zaujíma, ako na to šiel a akú skúsenosť na pohovoroch získal. V prípade Terky som bola mimoriadne zvedavá. Nie je už totiž žiadna juniorka – relevantné pracovné skúsenosti zbiera už takmer 10 rokov a jej odbor je navyše blízky tomu môjmu – marketing. Téma sa teda ukázala ako vhodná zámienka pre spoločne zjedený šalát na Karlínskom námestí cez poludňajšiu pauzu.

Kto je Terka a čo hľadala?

Terka hľadala prácu primárne v on-line marketingu, v ktorom už má nemalé skúsenosti. Pozícií z tejto oblasti našla vypísaných stovky. Zatiaľ čo doposiaľ pracovala hlavne v startupoch, tentoraz bola naklonená i väčším firmám a korporátnejšiemu prostrediu. “Môj posledný zamestnávateľ dlží mne i mojim kolegom výplaty za niekoľko mesiacov. Povedala som si, že je možno načase vyskúšať i vody stabilnejších spoločností, kde má človek minimálne tú základnú istotu, že mu dorazí výplata,” smeje sa Terka a popisuje tak, za akých okolností skončilo jej zamestnanie u predchádzajúceho zamestnávateľa.

Ponuky hľadala tak na Proudly, ako aj na najväčšom českom webe s pracovnými ponukami (však všetci vieme, o ktorom hovoríme), a tiež prostredníctvom LinkedInu a známych. Pretože už nie je žiadny zelenáč – netají sa tým, že vinou obdobia krízy, keď ako absolventka hľadala prácu, prešla za život viacej než stovkou pohovorov – odpovedala na relevantné pozície. Podľa akých kritérií vyberala, kam CV poslať? “Buď tam, kde ma zaujal brand, čiže hlavne známejšie spoločnosti, alebo tam, kde ma oslovil inzerát s konkrétnou ponukou,” vysvetľuje. Z približne 25 rozoslaných CV bola pozvaná na 15 pohovorov. Z ostatných miest sa väčšinou nikto ani neozval.

Na CV stále tak trochu záleží

15 pohovorov z 25 rozoslaných CV sa mi zdalo ako slušné skóre. “Myslím, že dosť personalistov oslovilo moje graficky spracované CV. Niekoľko z nich mi ho na pohovore pochválilo. Zaujalo, vystúpilo z davu, čo od niekoho, kto sa hlási na marketingovú pozíciu, zrejme očakávali. Pre niektoré ponuky som informácie v životopise upravovala na mieru,” popisuje Terka svoju stratégiu. U niektorých firiem predchádzalo pohovoru zadanie úlohy. “To celkom chápem. Šetrí to čas oboma stranám a personalista už potom vie dosť presne, kto naproti nemu sedí. Na druhej strane je celkom trapas, keď si kandidát dá tú prácu, obetuje niekoľko hodín, vypracuje úlohu a z firmy sa mu následne vôbec neozvú,” krčí ramenami, pretože i s tým sa stretla. Asi v 5 prípadoch sa jej spoločnosť neozvala po osobnom stretnutí či po odovzdaní úlohy.

Personalisti na jednotku

Všeobecne hovorí o dobrých skúsenostiach z osobného stretnutia s personalistami. Zhodujeme sa v tom, že za ostatných pár rokov sa v tejto oblasti (minimálne v Prahe) naozaj niečo pohlo vpred. “Pokiaľ môžem byť konkrétna, tak úžasnú skúsenosť som mala s Vodafone. Vôbec by som nečakala, že ma firma po osobnej návšteve môže tak nadchnúť. Bolo vidno, že personalista má naozaj záujem a je ochotný vynaložiť námahu. Keď ma napokon nevybrali, osobne mi zavolal feedback a vysvetlil, prečo uprednostnili niekoho iného a prečo si myslí, že pozícia nie je pre mňa vhodná. To bolo super,” popisuje Terka konkrétny príklad s tým, že personalista mal pravdu. Ponúkaná pozícia bola skôr o PR než o on-line marketingu. Skvelú Candidate Experience si odniesla i z Glami a Twisto.

Sympatie znamenajú viac než odbornosť

Na všetkých pohovoroch sa jej potvrdilo, že viac než špecializáciu a odborné skúsenosti hľadajú personalisti osobnostný fit. Nikto s ňou neprechádzal a neodškrtával požiadavky z inzerátu. “Mám pocit, že tie požiadavky sa v inzeráte vypisujú skôr pre hrubú predstavu. Inak sme sa s personalistami zhodli, že hľadajú skôr tak akosi otvorené hlavy a ľudí, ktorí majú záujem a kapacitu si prípadné medzery doplniť. Rozhodne by som sa od odpovede na inzerát nenechala odradiť tým, že zopár bodov nesplňujem,” radí Terka. “Výhodou toho, keď už človek nie je v juniorskom veku, ale nejaké skúsenosti už za sebou má, je, že sa nesnaží robiť sa lepším alebo hovoriť to, o čom sa domnieva, že sa od neho očakáva. Takto sme sa napríklad s jednou personalistkou zhodli asi po 10 minútach, že ich vysoko regulované pracovné prostredie naozaj nie je nič pre mňa. Jednoducho sa nesnažíte o to, aby vás vzali niekam, kde vám to evidentne nesedí,” popisuje zmenu v prístupe oproti svojim absolventským hľadaniam.

Najhorší zážitok

Najhoršiu skúsenosť získala vo dvoch nemenovaných komunikačných agentúrach. Z jednej sa jej po odovzdaní vypracovaných úloh dodnes neozvali. Z druhej ju po vypracovaní case study pozvali na pohovor, ktorý si podľa všetkého mohli odpustiť. “Na pohovore bol šéf i vedúci tímu, do ktorého by som bola nastupovala. Obaja s notebookmi a s absolútne ľahostajným výrazom. Takmer sa na mňa ani nepodívali, na nič sa nespýtali a povedali, že sa ozvú do konca týždňa. Popravde som im povedala, že snáď ani nemusia. Po 15 minútach som bola vonku. Avšak nakoniec mi ich kolegyňa z HR skutočne napísala, že si napodiv vybrali iného kandidáta,” popisuje Terka. “Vôbec som takéto správanie nepochopila. Mali už niekoho vybraného? Bolo to výberko len z povinnosti? Už vo dverách som im pripadala málo príťažlivá na to, aby som u nich pracovala? Boli takí nespokojní s vypracovanou úlohou? Človeka napadajú rôzne veci,” krčí ramenami s tým, že si firmu vybrala paradoxne kvôli ich sympatickému brandingu.

Ako to dopadlo?

Nakoniec bola prijatá na tri miesta, z ktorých si mohla vybrať. Rozhodla rýchlosť a Terka nastúpila prvý raz v živote do korporátneho prostredia jednej “menšej” českej banky, kde bol možný a požadovaný nástup ihneď. Zatiaľ spracováva nový pracovný režim – prvý raz musí sedieť v práci od 9 do 17 h a priznáva, že práce je naozaj halda, je ale príjemne prekvapená z “korporátnych” kolegov. “Oproti startupom je fajn taká koncentrácia seniornejších ľudí, ktorí majú profesijne hodne za sebou, a od ktorých sa môžem fakt veľa naučiť,” popisuje hlavný benefit, ktorý vo veľkej firme našla. “Na všetko sú procesy a to bankové prostredie je natoľko obozretné, že mám neustále strach, aby som niečo nepokazila,” hovorí popravde. “Nakoniec startupy sú hlavne o pokusoch a omyloch, kvôli ktorým sa väčšinou nikto nehnevá, tu je to ale inak,” uzatvára.